International Seminars on New Music, Smolenice

From Monoskop
Jump to navigation Jump to search

Annual International Seminars on New Music were organized on the initiative of musicologist Peter Faltin and composers Peter Kolman and Ladislav Kupkovič at the end of 1960s. The first three years of the event, held at Smolenice castle near Bratislava in 1968-1970, attracted Stockhausen, Ligeti, Kagel, Lutosławski and other personalities to Slovakia and thus created an important platform for presentation of domestic musical production and for its confrontation with world trends. Unfortunately, the partial opening of iron curtain and the general cultural upsurge of the 1960s were frozen by tanks in 1968. Neo-stalinistic "normalization" of the early 1970s violently pushed this - and not only this - creative branch beyond the borders of permitted cultural activities. A number of composers were pushed into background, established international contacts were lost, public interest in experimenting decreased.[1]

Ľubomír Chalupka o Smolenických seminároch (Slovak)

Vyvrcholením avantgardného úsilia v slovenskej hudbe 60. rokov bola idea a realizácia Seminárov pre súčasnú hudbu, konaných v zámku (Domove vedeckých pracovníkov SAV) v dedinke Smolenice neďaleko Bratislavy, ktorej inšpirátorom a organizačným vedúcim podujatia sa stal Peter Faltin (v spolupráci s L. Kupkovičom, P. Kolmanom a I. Paríkom). Pôvodná myšlienka Seminárov v podobe medzinárodnej prehliadky súčasnej tvorby sa sformulovala už vroku 1965, ale tým, že mala byť realizovaná Zväzom slovenských skladateľov, narážala jej príprava na opatrnosť a organizačnú ťažkopádnosť. Až keď sa iniciatívy chopil aj Ústav hudobnej vedy SAV, ktorého bol P. Faltin pracovníkom, a rátalo sa aj s participáciou Experimentálneho štúdia bratislavského rozhlasu na čele s P. Kolmanom, mohol sa zámer skonkretizovať do veľkorysejšej podoby. Smolenické semináre tvorili modelový pendant prázdninových kurzov tzv. Novej hudby v nemeckom Darmstadte, kde okrem tematických prednášok a koncertov bývali do programu začlenené aj interpretačné workshopy. Podujatie na domácej pôde predstavovalo významný počin najmä tým, že sprostredkovalo inšpiratívnu platformu pre stretnutie slovenských hudobníkov s poprednými osobnosťami súčasnej hudby zo zahraničia i priestor pre prezentáciu kompozičných výsledkov predstaviteľov slovenskej hudobnej avantgardy v konfrontačne zdravej medzinárodnej atmosfére vzájomnej výmeny skúseností a informácií. Smolenické semináre sa uskutočnili v rokoch 1968-1970.

Počas troch ročníkov ich existencie navštívili Slovensko poprední hudobníci zo zahraničia, venujúci sa súčasnej tvorbe - napr. z Nemecka skladatelia Karlheinz Stockhausen a György Ligeti, muzikológovia Ulrich Dibelius, Hans Peter Reinecke, Carl Dahlhaus, Poliak Józef Patkowski, českí teoretici Eduard Herzog, Vladimír Lébl, Jan Kapr i interpreti (klarinetista Vinko Globokar, violončelista Siegfried Palm, klavirista Alfons Kontarsky, Kolínsky súbor pre Novú hudbu, pražský súbor QuAX vedený Petrom Kotíkom).

Stockhausenova idea kolektívnej skladby západonemeckých autorov Ensemble motivovala vznik jej slovenskej verzie Profily - založenej na mozaike zo skladieb P. Kolmana, L. Kupkoviča, J. Malovca a I. Paríka - ktorá sa prezentovala na prvom ročníku. Kolman prispel do tejto mozaiky staršou Molizáciou pre flautu a vibrafón, Kupkovič Etudou (v ktorej je východiskom koláže banálna téma z opery J. Offenbacha Hoffmannove rozprávky), Parík sólovými skladbami pre flautu, trúbku a violončelo, Malovec elektroakustickou kompozíciou Orthogenesis). Vnímanie tohto projektu predpokladalo pohyb poslucháčov po jednotlivých miestnostiach a priestoroch smolenického zámku (schodištia, veža) a mobilizovalo novú, tzv. topofonickú reguláciu znenia hudby a nekonvenčný kontakt interpretov s publikom. Prítomnosť K. Stockhausena - s uvedením jeho skladby Hymny (so skladateľom za režisérskym pultom, išlo o prvé uvedenie mimo nemeckej pôdy) a sugestívny spôsob prednášania (analyzoval svoju skladbu Prozession) - tvorila jeden z vrcholov Smolenických seminárov 1968. Do bloku prednášok zahraničných účastníkov - Ulrich Dibelius hovoril na tému Možnosti a nebezpečenstvá v súčasnej hudbe, Hans Peter Reinecke sa venoval psychologickým aspektom vnímania hudby, Eduard Herzog prezentoval číselné zákonitosti všeintervalových dvanásťtónových radov - prispeli aj domáci hudobníci. P. Faltin z filozofického aspektu pojednal o statike a dynamike procesovosti v hudbe, P. Kolman predstavil techniku "plošnej kompozície" a L. Kupkovič sa zapodieval možnosťami rozširovania kompozičného materiálu, ktorý má súčasný skladateľ k dispozícii.

O rok neskôr malo podujatie v Smoleniciach znovu príťažlivé apogeum - návštevu skladateľa György Ligeti, ktorý analyzoval svoje skladby (Atmosphéres, Requiem, Lux aeterna, Violončelový koncert) a do koncertného programu Hudby dneška prispel nezvyčajnou Poémou pre 100 metronómov.

Do bloku teoretických prednášok prispeli Carl Dahlhaus s témou Estetické problémy elektronickej hudby, český muzikológ Vladimír Lébl venoval pozornosť typológii zvukového materiálu v Novej hudbe, Hans Peter Reinecke predstavil možnosti výskumu merateľnosti sémantických štruktúr Novej hudby a Peter Faltin exponoval problém ontologických transformácií v umení avantgardy. K prezentácii autorských tvorivých problémov sa k Ligetimu pridal klarinetista Vinko Globokar i slovenskí skladatelia P. Kolman (Technológia elektronickej hudby), L. Kupkovič (K idei preparovaných textov) a J. Malovec (Moja cesta k elektronickej hudbe).

Popri koncertoch Hudby dneška (uviedlo sa na nich o.i. Nokturno pre päť veží a dvanásť dychov, ktoré autor I. Parík neskôr prepracoval pod názvom Vežová hudba) vystúpil znovu pražský súbor QuAX, ktorý do svojho programu zaradil aj skladby predstaviteľov americkej avantgardy - Johna Cagea (Atlas Eclipticalis, Amores) a Cornelia Cardewa (Schooltime Composition, Treatise). Inšpiratívne priestorové podmienky smolenického zámku sa na druhom ročníku Seminárov využili na realizáciu Kupkovičom iniciovaného happeningu Ad libitum. Voľnosť projektu spočívala v tom, že nevyžadoval konkrétnych interpretov, znelo len to, čo na základe voľnej fantázie a momentálneho vnuknutia vyprodukovali účastníci Seminára, ktorí mali počas 4 hodín trvania k dispozícii rôzne tradičné akustické nástroje, ako aj prístroje generujúce a modulujúce elektroakustický zvuk, rozmiestnené v jednotlivých zákutiach zámku. (Pohyb "interpretov" takto otvoreného projektu v priestore bol regulovaný dopravnými značkami). Išlo o posledný z radu provokujúcich nápadov L. Kupkoviča - medzi ne patrí aj skupina tape-music projektov s názvom Preparované texty (1968-1969), založených na montáži úryvkov zo skladieb klasických autorov (W. A. Mozart, J. Brahms, L. van Beethoven). Preparovaný text č. 3 spôsobom materiálovej montáže a koláže ironicky komentuje finále z Beethovenovej 9. Symfónie, čo sa dá chápať nielen ako vtip, ale aj ako skladateľov protest voči okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968.

Napokon "labutia pieseň" aktivity slovenskej hudobnej avantgardy, Smolenický seminár v apríli 1970, už bez účasti L. Kupkoviča a P. Flatina, kľúčových osobností, ktorí iniciovali myšlienku podujatia, priniesol pod organizačným vedením I. Paríka domácim účastníkom i zahraničných hosťom (teoretici Carl Dahlhaus, Dénes Zoltai, Jan Kapr, Kolínsky súbor pre Novú hudbu Maurizia Kagela) pohľad na novinky slovenskej elektroakustickej autonómnej tvorby - Hommage to Wiliam Croft I. Paríka, Omaggio á Gesualdo P. Kolmana, Tabu J. Malovca (časť tohto programu odznela už v decembri 1969 na prvom koncerte elektroakustických kompozícií v Bratislave). Boli uvedené aj nové slovenské zborové kompozície: Tri madrigalové impresie I. Hrušovského, Litanie lauretanae T. Salvu a Zeljenkove Hry pre 13 spevákov v podaní Slovenských madrigalistov, ako aj snaha nadviazať na Kupkovičove priestorové projekty výtvorom Dislokácia od študenta muzikológie a začínajúceho skladateľa-autodidakta Milana Adamčiaka. (zdroj)

Editions

Literature

  • Ľubomír Chalupka, "Smolenice 1968", Slovenská hudba 12, 1968, No. 6, pp 278-282. (Slovak)
  • Naďa Földváriová, "Smútok sluší recesii", Slovenská hudba 13, 1969, No. 6/7, pp 240-245. (Slovak)
  • Naďa Hrčková, "Utvrdzovanie sa vo viere", Hudobný život 1, 1969, No. 5, p 7. (Slovak)
  • Leoš Jůzl, "Smolenice 69", Hudební rozhledy, 22, 9, 1969, p 259. (Czech)
  • Helga de la Motte-Haber, "Internationale Seminare fuer Neue Musik in Smolenice", Die Musikforschung, Vol. 22, No. 2, Kassel: Bärenreiter, Apr/Jun 1969, pp 215-216. (German)
  • Naďa Földváriová, "Smolenice po tretí raz", Slovenská hudba 14, 1970, No. 5/6, pp 168-171. (Slovak)
  • Naďa Hrčková, Terézia Ursínyová, "Dva pohľady na Smolenice", Hudobný život 2, 1970, No. 9, p 1, 3. (Slovak)
  • Tibor Kneif, "III. Internationale Seminare fuer Neue Musik in Smolenice", Die Musikforschung, Vol. 23, No. 4, Kassel: Bärenreiter, Oct/Dec 1970, pp 451-453. (German)
  • Ladislav Burlas, "Nová hudba a historická dimenzia hudby", Slovenská hudba 15, 1971, No. 8, pp 289-293. Lecture presented at Smolenice (1970). Republished in Ľubomír Chalupka, Slovenská hudobná avantgarda, Bratislava: Comenius University, 2011. (Slovak)
  • Peter Faltin, "Ontologické transformácie v hudbe šesťdesiatych rokov", Slovenská hudba 18, 1992, No. 2, pp 175-179. Lecture presented at Smolenice (1969). (Slovak)
  • Slávo Krekovič, "Organized Sound and Experiments in Slovak Music", in Anthology of Experimental Music Cultures in Central and Eastern Europe 1950-2010. (English) (German) (Slovak)
  • Ľubomír Chalupka, Slovenská hudobná avantgarda, Bratislava: Comenius University, 2011, pp 102-106. (Slovak) [2]

See also