|
|
| (One intermediate revision by the same user not shown) |
| Line 1: |
Line 1: |
| − | Brian Holmes v .... a cultural critique must show the links between the major articulations of power and the more-or-less trivial aesthetics of everyday life. It must reveal the systematicity of social relations and their compelling character for everyone involved, even while it points to the specific discourses, images and emotional attitudes that hide inequality and raw violence. It must shatter the balance of consent, by flooding daylight on exactly what a society consents to, how it tolerates the intolerable. Such a critique is difficult to put into practice because it must work on two opposed levels, coming close enough to grips with the complexity of social processes to convince the researchers whose specialized knowledge it needs, while finding striking enough expressions of its conclusions to sway the people whom it claims to describe—those upon whose behavior the transformation of the status quo depends.<ref>Holmes, Brian (2002). "The Flexible Personality. For a New Cultural Critique" [http://transform.eipcp.net/transversal/1106/holmes/en]</ref>
| + | http://sk.wikipedia.org/wiki/Kultúrna_kritika |
| − | | |
| − | | |
| − | ==Frankfurtská škola a kritika autoritatívnej osobnosti==
| |
| − | | |
| − | Autonómna vedecká organizácia zoskupená okolo Institut fur Sozialforschung, známejšia
| |
| − | ako [[Frankfurtská škola]], sa v povojnových rokoch zaoberala freudo-marxistickou analýzou
| |
| − | dominancie, konkrétne prostredníctvom výskumu psychosociologických štruktúr autority.
| |
| − | Jej cieľom bolo napraviť "zlyhanie tradičného Marxizmu vysvetliť neochotu proletariátu
| |
| − | splniť jeho historickú úlohu", teda prijatie nacizmu pracujúcou triedou.
| |
| − | Pracovala tiež s filozofickým pojmom inštrumentálneho dôvodu, a svoju anti-systémovú
| |
| − | kritiku by sa jej nepodarilo rozvinúť bez štúdia centrálne plánovanej ekonomiky,
| |
| − | "štátneho kapitalizmu".
| |
| − | | |
| − | V roku 1950 vyšiel zväzok sociologického výskumu ''The Authoritarian Personality'', ktorý
| |
| − | napísala pod vedením [[Max Horkheimer|Horkheimera]] skupina štyroch autorov vrátane [[Theodor Wiesengrund Adorno|Adorna]]. Kniha bola
| |
| − | pokusom o aplikovanie štatistických metód sociológie na empirickú identifikáciu
| |
| − | štruktúry fašististickej osobnosti. Použila dotazníkové metódy na demonštráciu
| |
| − | existencie "nového antropologického typu", ktorého znakmi boli prísna konvenčnosť,
| |
| − | podrobenie sa autorite, odpor ku všetkému subjektívnemu, stereotypnosť, dôraz na
| |
| − | moc a silu, deštrukčnosť a cynizmus, a prehnané obavy o sexuálny škandál.<ref>Adorno, T.W. et. al. (1950). ''The Authoritarian Personality'', New York: Harper</ref>
| |
| − | | |
| − | ==Kultúra protestu a kritika vojensko-priemyselného komplexu==
| |
| − | | |
| − | Kniha [[Herbert Marcuse|Herberta Marcusa]] ''One-Dimensional Man'' (1964) sa stala medzinárodným bestsellerom,
| |
| − | najmä vo Francúzsku<ref>Marcuse, Herbert (1964). ''One-Dimensional Man''</ref>. Študenti počas demonštrácií v máji 1968 nosili transparenty
| |
| − | s nápisom "Marx, Mao, Marcuse." Marcuse spájal kritiku autoritatívneho štátu,
| |
| − | priemyselnej disciplíny a masmédií. Vo Francúzsku písal Sartre o "serializovanom človeku",
| |
| − | kým Cornelius Castoriadis prišiel s kritikou byrokratického produktivizmu.
| |
| − | V Spojených štátoch varoval sociologický spisovateľ [[William Whyte]] pred "organizačným človekom"
| |
| − | už v roku 1956, kým v 1961 odchádzajúci prezident [[Dwight D. Eisenhower]] verejne odsúdil
| |
| − | technologické nebezpečenstvo "vojensko-priemyselného komplexu". Televízia bola označená
| |
| − | za hlavný nástroj propagandy kapitalizmu, najprv knihou [[Vance Packard|Vance Packarda]] ''The Hidden Persuaders in America''
| |
| − | (1957), neskôr, radikálnejšie, [[Roland Barthes|Barthovými]] [[Roland_Barthes#Mytológie|Mytológiami]] vo Francúzsku a
| |
| − | predovšetkým, [[Guy Debord|Debordovou]] ''Society of the Spectacle''. [[Ivan Illich]] a [[Paul Goodman]] zaútočili
| |
| − | na školské systémy ako centrá sociálnej indoktrinácie, [[Ronald David Laing|R.D. Laing]] a [[Félix Guattari]]
| |
| − | volali po [[antipsychiatria|anti-psychiatrii]], a [[Henri Lefebvre]] po [[antiurbanizmus|anti-urbanizme]], ktorý [[Situacionisti]]
| |
| − | uskutočnili praktikami dérive. V eseji ''Essay on Liberation'', napísanej tesne po 68-mom,
| |
| − | Marcuse šiel tak ďaleko, že hovoril o vypuknutí niečoho ako masového surrealizmu, ktorý,
| |
| − | podľa neho, by sa mohol spojiť so vzostupujúcim rasovým proletariátom v Spojených štátoch
| |
| − | a širším povstaním Tretieho sveta.
| |
| − | | |
| − | Odmietnutie a protest koncom 60-tych a začiatkom 70-tych rokov bol namierený proti
| |
| − | vojensko-priemyselným komplexom, usmerňovaniu a pracovnej disciplíne, ktorú vytvorili,
| |
| − | proti lichôtkárstvu kultúrneho priemyslu, ktorý tieto skutočnosti zakrýval, a proti
| |
| − | existenčnej a psychosociologickej povahe "autoritatívnej osobnosti".
| |
| − | | |
| − | | |
| − | ==Uchopovanie flexibilnej akumulácie==
| |
| − | | |
| − | Thomas Frank vo svojej histórii reklamného a módneho priemyslu ''The Conquest of Cool'' (1997) opisuje
| |
| − | stratégie, ktoré viedli od "hip" kultúry 60-tych k hegemónii 90-tych rokov. Ukazuje
| |
| − | ako túžby odpadlíkov zo strednej triedy v 60-tych rokoch boli rýchlo spracované
| |
| − | na komodifikované obrazy a produkty.<ref>Frank, Thomas (1997). ''The Conquest of Cool'', Chicago: The University of Chicago Press</ref>
| |
| − | | |
| − | ===Flexibilná špecializácia===
| |
| − | | |
| − | Obchodní analytici Michael Piore a Charles Sabel v knihe ''The Second Industrial Divide'' (1984)
| |
| − | na základe pozorovaní v severnom Taliansku píšu o vynáraní nového režimu produkcie,
| |
| − | "flexibilnej špecializácii," ktorý charakterizujú ako "stratégiu neustálej
| |
| − | inovácie: pristúpenie na nepretržitú zmenu, namiesto snáh kontrolovať ju".
| |
| − | Opúšťajúc centralizované plánovanie povojnových rokov, táto nová stratégia
| |
| − | funguje prostredníctvom zástupcov, malých nezávislých výrobných jednotiek,
| |
| − | zamestnávajúc kvalifikované pracovné tímy s viac-účelovými nástrojmi,
| |
| − | a spoliehajúc sa na relatívne spontánne formy spolupráce s inými podobnými
| |
| − | tímami, aby vyhoveli rýchlo sa meniacim požiadavkám trhu pri nízkych
| |
| − | nákladoch a vysokej rýchlosti.
| |
| − | <ref>Piore, Michael J., a Sabel, Charles F. (1984). ''The Second Industrial Divide'', New York: Basic Books</ref>
| |
| − | | |
| − | ===...Sociálna a umelecká kritika vykorisťovania a odcudzenia===
| |
| − | | |
| − | Luc Boltanski a Eve Chiapello v ''Le Nouvel Esprit du Capitalisme'' (1999)
| |
| − | prezentujú tézu, že každé obdobie kapitalizmu si musí zdôvodniť svoju
| |
| − | iracionálnu potrebu akumulovania aspoň čiastočnou integráciou
| |
| − | kritiky predchádzajúcej éry, aby bol systém znovu
| |
| − | tolerovateľný - aspoň pre jeho vlastných manažérov. Identifikujú dve
| |
| − | hlavné výzvy pre kapitalizmus: kritiku vykorisťovania, ktorú nazývajú
| |
| − | "sociálnou kritikou", vytvorenú spravidla hnutiami pracujúcich,
| |
| − | a kritiku odcudzenia, ktorú nazývajú "umeleckou kritikou", a ktorá
| |
| − | bola väčšinou okrajovou záležitosťou. Boltanski a Chiapello vymenúvajú päť
| |
| − | hlavných spoločenských a estetických atrakcií, ktoré umlčali anti-systémovú
| |
| − | kritiku 50-tych a 60-tych rokov a viedli k priľnutiu
| |
| − | novej pracujúcej triedy k sieťovej organizácii a produkcii.
| |
| − | | |
| − | Poprvé, tlak prísnej, autoratívnej hierarchie je uvoľnený elimináciou
| |
| − | zložitého stredného manažmentu Fordistických podnikov a otvorením sa
| |
| − | meniacim sa, osobným spojeniam medzi členmi siete. Podruhé, spontánna
| |
| − | komunikácia, kreativita a vzťahová plynulosť sú v sieti podporované
| |
| − | ako faktory produktivity a motivácie, čím obchádzajú odcudzenie
| |
| − | neosobných, racionalizovaných pracovných procedúr. Potretie, rozšírená
| |
| − | mobilita je tolerovaná alebo dokonca žiadaná, nástroje sú čoraz viac
| |
| − | miniaturizované alebo dokonca čisto mentálne, umožňujúc vykonávať prácu
| |
| − | prostredníctvom telekomunikačných kanálov. Poštvrté, štandardizácia
| |
| − | produktov, ktorá bola viditeľnou známkou odcudzovania jednotlivca
| |
| − | pod režimom masovej produkcie je zmierňovaná konfiguráciou menších
| |
| − | výrobných sietí, ktoré produkujú limitované série zákazkových objektov
| |
| − | alebo personalizované služby. Popiate, túžba je stimulovaná a nové,
| |
| − | rýchlo starnúce produkty sú vytvárané prácou priamo v kultúrnej oblasti,
| |
| − | takže zároveň oslovujú požiadavky na význam na strane zamestnancov
| |
| − | a spotrebiteľov, a tiež čiastočne riešia problém klesajúceho dopytu po
| |
| − | produktoch s dlhou spotrebou produkovaných vo Fordistických továrňach.
| |
| − | Boltanski a Chiapello sumarizujú, že takáto sieťová organizácia vracia
| |
| − | zamestnancovi, alebo "prozumentovi", to, čo od neho ako komoditu kedysi
| |
| − | odkúpila tradičná firma za jeho pracovnú silu.<ref>Boltanski, Luc a Chiapello, Eve (1999). ''Le Nouvel esprit du capitalisme'', Paris: Gallimard</ref>
| |
| − | | |
| − | ===Flexibilná akumulácia===
| |
| − | | |
| − | [[David Harvey]] v ''The Condition of Postmodernity'' (1990) hovorí, že sa kapitalizmus kvôli zotaveniu sa z prekážok,
| |
| − | ktoré priniesli 60-te a 70-roky, musel stať dvojako flexibilným. Jednak musel zaviesť
| |
| − | príležitostné pracovné zmluvy a delokalizovať produkčné miesta, aby unikol reguláciám
| |
| − | štátu blahobytu, a jednak použiť takýto fragmentovaný výrobný aparát k vytvoreniu
| |
| − | dostatočných spotrebiteľských lákadiel a kariérnych stimulov k znovuzískaniu dôvery
| |
| − | potenciálne rebelujúcich manažérov a intelektuálnych pracovníkov.
| |
| − | Tento pohyb viedol koncom 70-tych rokov k vytvoreniu režimu "flexibilnej akumulácie",
| |
| − | ktorej hlavnými znakmi sú geografická rozptýlenosť a globálna koordinácia výroby,
| |
| − | just-in-time produkcia a kontajnerové dodávkové systémy, všeobecná akcelerácia
| |
| − | spotrebných cyklov, a presun preakumulovaného kapitálu do superrýchlej finančnej
| |
| − | sféry.<ref>Harvey, David (1990). ''The Condition of Postmodernity'', Oxford: Blackwell</ref>
| |
| − | | |
| − | | |
| − | ==Referencie==
| |
| − | <references/>
| |
| − | | |
| − | | |
| − | ==Pozri tiež==
| |
| − | * [[Yes Men]]
| |
