Videoumenie z centra povstania - report

From Monoskop
Revision as of 15:14, 7 May 2006 by Sergej (talk | contribs)
(diff) ← Older revision | Latest revision (diff) | Newer revision → (diff)
Jump to navigation Jump to search

Videoumenie z centra povstania (Domino fórum 14/2006; 05/04/2006; s: 21; Miloš Krekovič)

Banskobystrickí študenti vystavujú v Bratislave

Obrázky z vernisáže na webe FVU: http://www.fvu.aku.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=82&Itemid=57


Slovensko je príliš centralizovanou krajinou. Kým pre svedomie Bratislavčana ide skôr o abstraktný problém, obyvatelia ostatných krajov môžu hovoriť o každodenných strastiach. Čo na to umelci, pre ktorých sú podobné skúsenosti odrazovým mostíkom k tvorbe?Vstup na neprebádaný terén mladého videoumenia z regiónu stredného Slovenska sľubuje prehliadka s názvom Entry Point, ktorú hostia priestory bratislavskej Open Gallery. To najlepšie zo svojich prác z posledných rokov prezentujú študenti Katedry intermediálnej a audiovizuálnej tvorby Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Jana Kapelová s Annou Maximovou pripravili výber z tvorby jedenástich autorov, ktorý sa zžil so zatemnenými výstavnými priestormi v suteréne budovy na Baštovej ulici. Predbežné hodnotenie znie: divácky príťažlivé, bez slabých článkov, oplatí sa vidieť! Nie náhodou si študenti jedinej mimobratislavskej vysokej umeleckej školy zvolili za prostriedok svojej výpovede video. Nové médiá sa síce dávnejšie včlenili do bežného arzenálu umeleckých prostriedkov, na čom nič nemenia hlasy teoretikov, podľa ktorých je okolo ich "novosti" zatiaľ viac otázok ako odpovedí. Dejiny videoartu ale prezrádzajú, že elektronický obraz vždy pasoval k zámerom autorov, ktorí chceli reagovať na aktuálne problémy a pritom im nevyhovovali metódy príliš strávené publikom. Prvých videoumelcov fascinoval zrnitý nedokonalý, pohyblivý technický obraz, ktorý len s námahou zachytával hĺbku priestoru. Z tohto hľadiska sa samozrejme médium videa nelíši od televízie. Rozhodujúci rozdiel, ktorý upútal umelcov v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, spočíval v spôsobe šírenia. Zatiaľ čo televízna inštitúcia pripravuje jednotný program pre masu pasívnych divákov, od chvíle, keď sa na trhu so spotrebnou elektronikou objavila malá videokamera, mohol jej vlastník nakrútiť vlastný "domáci" film a premietať ho okruhu známych koľkokrát a kedy len chcel. Video vytvorilo alternatívu voči centralizovanej televízii aj príliš drahej filmovej tvorbe. Poslúžilo tiež pri zaznamenávaní umeleckých akcií a čoskoro sa medzi obľúbenými videožánrami objavila aj videoperformancia. Na obrazovke vidíme dvoch mužov v čudných, sterilných oblekoch s ešte čudnejšími helmami ku ktorým sú pripevnené reproduktory. Ktorá časť kostýmov je funkčná a ktorá nie, lepšie povedané, ktorá je funkčná v celkom inom než len praktickom zmysle? Divákmi akcie s názvom HelmaFRODIT mohli byť aj návštevníci vernisáže Entry Point. Za inštaláciou, ktorá kombinuje záznam tejto performancie s vystavením použitých predmetov, treba hľadať tvorivú dielňu Michal Snopko - Michal Murin. Medzi ostatnými vyniká nielen vďaka tomu, že druhý z autorskej dvojice je známy výtvarník a pedagóg. Obaja rozohrávajú patavedecky ladenú a skutočne intermediálnu hru s hovoreným slovom, projekciou na plátne, pohybom, priestorom a zvukom-hlukom modulovaným v reálnom čase samými aktérmi. Netrpezlivý návštevník galérie rozdeľuje videodiela v duchu na dva druhy. Menej obľubuje "príbehové", ktoré si vynucujú pozornosť počas celej dĺžky minutáže. Viac mu vyhovujú tie, pri ktorých sledovaní viac-menej nezáleží na presnom okamihu, kedy k nim pristúpi alebo od nich odíde. Rozdelenie založené na miere diváckej lenivosti pochopiteľne nehovorí nič o estetických hodnotách. Ak ale označíme výstavu Entry Point za divácky príťažlivú, jednou z príčin je fakt, že väčšina prác spadá do druhej priehradky. Mladí výtvarníci navyše z možností, o ktoré videoart obohatili digitálne technológie, využili aj tie, ktorým vďačíme za pojem interaktivity. Radšej ako ďalej hľadať "spoločného menovateľa", či sucho vypočítavať všetky diela, tak môžeme vystavené práce rozdeliť na interaktívne projekty, videoperformancie prípadne záznamy akcií a napokon "tie ostatné". Prvé z nich sú vtipné, hravé a zábavné nielen preto, že rátajú s podielom diváckej voľby na výslednom zážitku. Zapojenie vnímateľa nepôsobí samoúčelne a môže sa samo stať predmetom významového posunu, tak ako v interaktívnej inštalácii Instant News. Juraj Valica tu servíruje profesionálnu paródiu na všetky klišé televízneho spravodajstva. Dizajn, moderátorský "newspeak", tichá absurdita strihu a najmä povinné témy: sex, drogy, násilie. Vďaka diaľkovému ovládaču si dokonca môžeme vybrať z verzií "soft" alebo "hard". Voľba však ironizuje predstavu interaktivity, za ktorou sa skrýva "sloboda" režírovaná kýmsi iným. Komerčné vízie interaktívnej televízie skrátka nebudia veľké nadšenie. Stačí si prečítať správy o tom, čo prevratné nástup novej mediálnej inštitúcie prinesie. "Diváka čakajú telenákupy s možnosťou okamžitého objednania tovaru, divák sa bude môcť zúčastniť nových tipovacích súťaží a lotérií..." Ak sa autori druhej skupiny prác zaoberajú myšlienkovým smogom, ktorým naše prežívanie znečisťujú médiá, výsledky vyznievajú menej zábavne. V prípade, ak by k výstave vyšiel aj katalóg, by sme sa možno dočítali o tom, ako vyvolávajú "mrazivé pocity". Napríklad vo vyše sedem minútovej videoperformancii Jany Huljakovej vidíme statický záber na nahý chrbát. Anonymná ruka reklamy naň postupne pripevňuje visačky s cenovkami, kreslí čiarové kódy a píše heslá marketingových kampaní... Podobne aj ukážkovo mnohovýznamová práca Michala Snopka s názvom Medzi ľuďmi / Between people predstavuje o čosi drsnejší pohľad niektorých banskobystrických kolegov. Telo ako prostriedok materializácie metafory, myšlienky nájdeme aj vo fotoprojekcii Stigma, ktorú pripravila Jana Kapelanová. Vďaka konceptuálnemu rámcu reaguje táto práca práve na "outsiderské" postavenie študentov FVU AU. Ich činnosť obchádza pozornosť odborníkov aj verejnosti o poznanie viac než dianie na bratislavských umeleckých školách. Priliehavým symbolom inštitúcie sa stala pečiatka, ktorú študenti odtlačili na rôzne miesta svojich tiel. Žiaden zo sledu fotografických záberov nezaprie snahu o zaujímavú kompozíciu a estetické vyznenie. Významovú škrupinu však rozlúskne až čitateľ priložených slovníkových definícií výrazov "stigma" či "stigmatizovaný" a zoznamu poslucháčov jednotlivých vyučovacích odborov spolu s ich podpismi... Mladí výtvarníci z Banskej Bystrice cítia na vlastnej koži predsudky, ktoré si na nich vytvára okolie v súvislosti s inštitúciou, dohliadajúcou na ich umelecký rast. Pri porovnaní s produkciou z iných škôl si niektorí pripadajú ako menejcenní, aj keď práve výstava Entry Point dokazuje, že vonkoncom nie opodstatnene. O kvalite študijného programu sa samozrejme nevyjadrujú príliš lichotivo. Sympatickou je ale úderná reflexia vlastnej situácie, snaha o prelomenie apatie a apelovanie na zodpovedných s vidinou zmeny k lepšiemu. K notoricky známym štatistickým údajom patrí umiestnenie Slovenska v rebríčku krajín s najvyšším počtom vysokých škôl "na hlavu". Na niektoré vzdelávacie inštitúcie pritom verejnosť aj odborné kruhy hladia s nedôverou. Ide najmä o tie, ktoré za svoju krátku existenciu vďačia politickým rozhodnutiam z nie práve najsvetlejšieho obdobia porevolučnej histórie. Dodnes sa musia vyrovnávať s povesťou "trucpodnikov" alebo inštitucionálnych klonov, ktoré mali naoko uspokojovať hlasy volajúce po decentralizácii. Niektoré z nich neskôr ťažšie dokazovali kvalitu poskytovaného vzdelania a vyslúžili si tak, či už oprávnene alebo nie, nálepku druhoradých tovární na tituly. Samozrejme, na všetko dopláca napokon študent. Ako však vidí návštevník prehliadky Entry Point, poslucháč umeleckého odboru má oproti ostatným rovesníkom predsa len malú výhodu. Vyjadrenie názoru je čímsi, k čomu ho priamo vyzývajú učebné osnovy.

Miloš Krekovič Autor je publicista.

Entry Point - prehliadka mladého videoumenia z FVU AU v Banskej Bystrici - Open Gallery, Baštová 5, Bratislava - Kurátorka: Anna Maximová - Vystavujúci autori: Tomáš Benedikovič, Patrik Gémeš, Matrin Havran, Jana Huljaková, Jana Kapelová, Arnold Kojnok, Michal Murin, Peter Palárik, Michal Snopko, Juraj Valica - Trvanie: 30. 3. - 21.4. 2006, otvorené pondelok - piatok v čase od 13.00 - 18.00