|
|
| (3 intermediate revisions by the same user not shown) |
| Line 1: |
Line 1: |
| − | | + | http://sk.wikipedia.org/wiki/Kultúrna_kritika |
| − | | |
| − | ==Frankfurtská škola a kritika autoritatívnej osobnosti==
| |
| − | | |
| − | Autonómna vedecká organizácia zoskupená okolo Institut fur Sozialforschung, známejšia
| |
| − | ako Frankfurtská škola, sa v povojnových rokoch zaoberala freudo-marxistickou analýzou
| |
| − | dominancie, konkrétne prostredníctvom výskumu psychosociologických štruktúr autority.
| |
| − | Jej cieľom bolo napraviť "zlyhanie tradičného Marxizmu vysvetliť neochotu proletariátu
| |
| − | splniť jeho historickú úlohu", teda prijatie nacizmu pracujúcou triedou.
| |
| − | Pracovala tiež s filozofickým pojmom inštrumentálneho dôvodu, a svoju anti-systémovú
| |
| − | kritiku by sa jej nepodarilo rozvinúť bez štúdia centrálne plánovanej ekonomiky,
| |
| − | "štátneho kapitalizmu".
| |
| − | | |
| − | V roku 1950 vyšiel zväzok sociologického výskumu ''The Authoritarian Personality'', ktorý
| |
| − | napísala pod vedením Horkheimera skupina štyroch autorov vrátane Adorna. Kniha bola
| |
| − | pokusom o aplikovanie štatistických metód sociológie na empirickú identifikáciu
| |
| − | štruktúry fašististickej osobnosti. Použila dotazníkové metódy na demonštráciu
| |
| − | existencie "nového antropologického typu", ktorého znakmi boli prísna konvenčnosť,
| |
| − | podrobenie sa autorite, odpor ku všetkému subjektívnemu, stereotypnosť, dôraz na
| |
| − | moc a silu, deštrukčnosť a cynizmus, a prehnané obavy o sexuálny škandál.
| |
| − | | |
| − | | |
| − | ==Kultúra protestu a kritika vojensko-priemyselného komplexu==
| |
| − | | |
| − | Kniha Herberta Marcusa ''One-Dimensional Man'' (1964) sa stala medzinárodným bestsellerom,
| |
| − | najmä vo Francúzsku. Študenti počas demonštrácií v máji 1968 nosili transparenty
| |
| − | s nápisom "Marx, Mao, Marcuse." Marcuse spájal kritiku autoritatívneho štátu,
| |
| − | priemyselnej disciplíny a masmédií. Vo Francúzsku písal Sartre o "serializovanom človeku",
| |
| − | kým Cornelius Castoriadis prišiel s kritikou byrokratického produktivizmu.
| |
| − | V Spojených štátoch varoval sociologický spisovateľ William Whyte pred "organizačným človekom"
| |
| − | už v roku 1956, kým v 1961 odchádzajúci prezident Dwight D. Eisenhower verejne odsúdil
| |
| − | technologické nebezpečenstvo "vojensko-priemyselného komplexu". Televízia bola označená
| |
| − | za hlavný nástroj propagandy kapitalizmu, najprv knihou [[Vance Packard|Vance Packarda]] ''The Hidden Persuaders
| |
| − | in America'' (1957), neskôr, radikálnejšie, [[Roland Barthes|Barthovými]] Mytológiami vo Francúzsku a
| |
| − | predovšetkým, Debordovou Society of the Spectacle. [[Ivan Illich]] a [[Paul Goodman]] zaútočili
| |
| − | na školské systémy ako centrá sociálnej indoktrinácie, [[R.D. Laing]] a [[Félix Guattari]]
| |
| − | volali po anti-psychiatrii, a Henri Lefebvre po anti-urbanizme, ktorý Situacionisti
| |
| − | uskutočnili praktikami dérive. V eseji Essay on Liberation, napísanej tesne po 68-mom,
| |
| − | Marcuse šiel tak ďaleko, že hovoril o vypuknutí niečoho ako masového surrealizmu, ktorý,
| |
| − | podľa neho, by sa mohol spojiť so vzostupujúcim rasovým proletariátom v Spojených štátoch
| |
| − | a širším povstaním Tretieho sveta.
| |
| − | | |
| − | Odmietnutie a protest koncom 60-tych a začiatkom 70-tych rokov bol namierený proti
| |
| − | vojensko-priemyselným komplexom, usmerňovaniu a pracovnej disciplíne, ktorú vytvorili,
| |
| − | proti lichôtkárstvu kultúrneho priemyslu, ktorý tieto skutočnosti zakrýval, a proti
| |
| − | existenčnej a psychosociologickej povahe "autoritatívnej osobnosti".
| |
| − | | |
| − | | |
| − | ==Uchopovanie flexibilnej akumulácie==
| |
| − | | |
| − | Thomas Frank vo svojej histórii reklamného a módneho priemyslu The Conquest of Cool opisuje
| |
| − | stratégie, ktoré viedli od "hip" kultúry 60-tych k hegemónii 90-tych rokov. Ukazuje
| |
| − | ako túžby odpadlíkov zo strednej triedy v 60-tych rokoch boli rýchlo spracované
| |
| − | na komodifikované obrazy a produkty.
| |
| − | | |
| − | ===Flexibilná špecializácia===
| |
| − | | |
| − | Obchodní analytici Piore a Sabel v knihe ''The Second Industrial Divide'' (1984)
| |
| − | na základe pozorovaní v severnom Taliansku píšu o vynáraní nového režimu produkcie,
| |
| − | "flexibilnej špecializácii," ktorý charakterizujú ako "stratégiu neustálej
| |
| − | inovácie: pristúpenie na nepretržitú zmenu, namiesto snáh kontrolovať ju".
| |
| − | Opúšťajúc centralizované plánovanie povojnových rokov, táto nová stratégia
| |
| − | funguje prostredníctvom zástupcov, malých nezávislých výrobných jednotiek,
| |
| − | zamestnávajúc kvalifikované pracovné tímy s viac-účelovými nástrojmi,
| |
| − | a spoliehajúc sa na relatívne spontánne formy spolupráce s inými podobnými
| |
| − | tímami, aby vyhoveli rýchlo sa meniacim požiadavkám trhu pri nízkych
| |
| − | nákladoch a vysokej rýchlosti.
| |
| − | | |
| − | ===...Sociálna a umelecká kritika vykorisťovania a odcudzenia===
| |
| − | | |
| − | Luc Boltanski a Eve Chiapello v ''Le Nouvel Esprit du Capitalisme'' (1999)
| |
| − | prezentujú tézu, že každé obdobie kapitalizmu si musí zdôvodniť svoju
| |
| − | iracionálnu potrebu akumulovania aspoň čiastočnou integráciou
| |
| − | kritiky predchádzajúcej éry, aby bol systém znovu
| |
| − | tolerovateľný - aspoň pre jeho vlastných manažérov. Identifikujú dve
| |
| − | hlavné výzvy pre kapitalizmus: kritiku vykorisťovania, ktorú nazývajú
| |
| − | "sociálnou kritikou", vytvorenú spravidla hnutiami pracujúcich,
| |
| − | a kritiku odcudzenia, ktorú nazývajú "umeleckou kritikou", a ktorá
| |
| − | bola väčšinou okrajovou záležitosťou. Boltanski a Chiapello vymenúvajú päť
| |
| − | hlavných spoločenských a estetických atrakcií, ktoré umlčali anti-systémovú
| |
| − | kritiku 50-tych a 60-tych rokov a viedli k priľnutiu
| |
| − | novej pracujúcej triedy k sieťovej organizácii a produkcii.
| |
| − | | |
| − | Poprvé, tlak prísnej, autoratívnej hierarchie je uvoľnený elimináciou
| |
| − | zložitého stredného manažmentu Fordistických podnikov a otvorením sa
| |
| − | meniacim sa, osobným spojeniam medzi členmi siete. Podruhé, spontánna
| |
| − | komunikácia, kreativita a vzťahová plynulosť sú v sieti podporované
| |
| − | ako faktory produktivity a motivácie, čím obchádzajú odcudzenie
| |
| − | neosobných, racionalizovaných pracovných procedúr. Potretie, rozšírená
| |
| − | mobilita je tolerovaná alebo dokonca žiadaná, nástroje sú čoraz viac
| |
| − | miniaturizované alebo dokonca čisto mentálne, umožňujúc vykonávať prácu
| |
| − | prostredníctvom telekomunikačných kanálov. Poštvrté, štandardizácia
| |
| − | produktov, ktorá bola viditeľnou známkou odcudzovania jednotlivca
| |
| − | pod režimom masovej produkcie je zmierňovaná konfiguráciou menších
| |
| − | výrobných sietí, ktoré produkujú limitované série zákazkových objektov
| |
| − | alebo personalizované služby. Popiate, túžba je stimulovaná a nové,
| |
| − | rýchlo starnúce produkty sú vytvárané prácou priamo v kultúrnej oblasti,
| |
| − | takže zároveň oslovujú požiadavky na význam na strane zamestnancov
| |
| − | a spotrebiteľov, a tiež čiastočne riešia problém klesajúceho dopytu po
| |
| − | produktoch s dlhou spotrebou produkovaných vo Fordistických továrňach.
| |
| − | Boltanski a Chiapello sumarizujú, že takáto sieťová organizácia vracia
| |
| − | zamestnancovi, alebo "prozumentovi", to, čo od neho ako komoditu kedysi
| |
| − | odkúpila tradičná firma za jeho pracovnú silu.
| |
| − | | |
| − | ===Flexibilná akumulácia===
| |
| − | | |
| − | David Harvey v ... hovorí, že sa kapitalizmus kvôli zotaveniu sa z prekážok,
| |
| − | ktoré priniesli 60-te a 70-roky, musel stať dvojako flexibilným. Jednak musel zaviesť
| |
| − | príležitostné pracovné zmluvy a delokalizovať produkčné miesta, aby unikol reguláciám
| |
| − | štátu blahobytu, a jednak použiť takýto fragmentovaný výrobný aparát k vytvoreniu
| |
| − | dostatočných spotrebiteľských lákadiel a kariérnych stimulov k znovuzískaniu dôvery
| |
| − | potenciálne rebelujúcich manažérov a intelektuálnych pracovníkov.
| |
| − | Tento pohyb viedol koncom 70-tych rokov k vytvoreniu režimu "flexibilnej akumulácie",
| |
| − | ktorej hlavnými znakmi sú geografická rozptýlenosť a globálna koordinácia výroby,
| |
| − | just-in-time produkcia a kontajnerové dodávkové systémy, všeobecná akcelerácia
| |
| − | spotrebných cyklov, a presun preakumulovaného kapitálu do superrýchlej finančnej
| |
| − | sféry.
| |
| − | | |
| − | | |
| − | | |
| − | http://transform.eipcp.net/transversal/1106/holmes/en | |
