Hranice geometrie

From Monoskop
Revision as of 11:46, 20 August 2011 by Dusan (talk | contribs) (Created page with "'''HRANICE GEOMETRIE: Geometrické a konštruktívne tendencie v slovenskom výtvarnom umení od roku 1960 po súčasnosť''' exhibition was held at Dom umenia in [[Bratislav...")
(diff) ← Older revision | Latest revision (diff) | Newer revision → (diff)
Jump to navigation Jump to search

HRANICE GEOMETRIE: Geometrické a konštruktívne tendencie v slovenskom výtvarnom umení od roku 1960 po súčasnosť exhibition was held at Dom umenia in Bratislava on 13 January - 13 February 2010.

Výstavu Hranice geometrie pripravili ako projekt autorky rovnomennej publikácie HRANICE GEOMETRIE (429 s., 41 výtvarných umelcov), Ľuba Belohradská a Eva Trojanová. Mapovanie geometrických a konštruktívnych tendencii v slovenskom výtvarnom umení od roku 1960 po súčasnosť predpokladalo uskutočniť rozsiahlu výskumnú úlohu, ktorou sa kurátorky zapodievali od druhej polovice roku 2007. Za medzistupeň umelecko historického výskumu a kritického výberu možno považovať výstavu diel autorov (zahrnutých do budúceho projektu Hranice geometrie), ktorá sa uskutočnila na prelome rokov 2008/2009 v bratislavskej galérii Z. Každý umelec bol zastúpený jedným originálnym dielom, ktoré deponoval do trvalej zbierky pripravovanej Galérie geometrizmu a konštruktivizmu GiK (Galéria Igor Krejčí). Projekt publikácie a galérie vznikol na základe súkromnej iniciatívy a podpory firmy Petum s.r.o. Jeho vyvrcholením je prítomná výstava, spojená s krstom publikácie Hranice geometrie. Na obe udelilo grantový príspevok MK SR. Geometrické a konštruktívne tendencie predstavujú v panoráme nášho umenia 2. pol. 20. stor. fenomén, ktorému sa viac menej upierala rovnocenná pozícia s inými výtvarnými prejavmi. Pokým lyrická vetva abstrakcie informel prežívala v stopových prejavoch aj počas normalizačného obdobia v 7. a 8. dekáde uplynulého storočia, geometrická abstrakcia bola vytesnená za rámec výtvarnej scény. Po r. 1990 zložité dedičstvo špecifickej kultúrnej situácie posunulo umelcov tejto orientácie do priaznivejších kontextov. Kurátorský zámer zahŕňa viacgeneračnú štafetu tvorcov od sochára Rudolfa Uhra (1913) po najmladších umelcov, narodených okolo r. 1980. Výstava predstavuje osobnosti, ktoré vystupovali samostatne na domácej i zahraničnej scéne od polovice 60. rokov na pozíciách geometrického umenia i jeho dobových modifikácií op artu a kinetizmu (Alojz Klimo, Rudolf Uher, Milan Dobeš, Miloš Urbásek, Anton Cepka) rovnako ako aj príslušníkov zoskupenia československého Klubu konkrétistov (Eduard Antal, Štefan Belohradský, Jarmila Čihánková, Tamara Klimová, Marián Čunderlík, Anastázia Miertušová, Pavel Maňka, Juraj Bartusz, Mária Bartuszová, Eduard Ovčáček), ktorí rozvinuli svoju tvorbu v priebehu 60. rokov. Za prirodzené vyvrcholenie tendencie sa považuje účasť jej predstaviteľov na dotvorení Čs. pavilónu na Svetovej výstave EXPO `70 v Osake (Belohradský, Dobeš, Klimo, Uher), ktorý porota ocenila ex equo 1. cenou. 30. výročie založenia Klubu konkrétistov podnietilo sériu jubilejných výstav v ČR a SR, ktoré sa uskutočnili v rozpätí rokov 1997 1999. Následne sa rady slovenských konkrétistov rozšírili o ďalších vyznávačov geometrického umenia (Ján Švec, Marian Drugda, Viktor Hulík, Štěpán Pala, Mária Balážová, Róbert Urbásek). Geometristi a konštruktivisti predstavujú široký názorový prúd na slovenskej výtvarnej scéne. Premietajú sa doň jednak generačné determinácie, jednak prirodzené vývinové posuny (dekonštrukcia) v medziach danej tendencie. Príkladom toho sú osobné prínosy Pavla Bindera, Danuty Binderovej, Karola Lacka, Petra Lehockého, Rudolfa Sikoru, Petra Rollera, Olega Fintoru, Michala Uhra, rovnako ako mladších a najmladších umelcov (Adam Szentpétery, Štefan Balázs, Stano Bubán, Ján Fekete, Dávid Čársky, Karol Pichler, Gabriela Medveďová, Ingrid Višňovská, Martin Sedlák a Ašot Haas).


http://www.facebook.com/event.php?eid=296165792224