Difference between revisions of "Dušan Hanák"
m (Text replacement - "[[Category:" to "[[Series:") |
|||
| (24 intermediate revisions by the same user not shown) | |||
| Line 1: | Line 1: | ||
{{Infobox artist | {{Infobox artist | ||
|image = Dusan_Hanak_1972.jpg | |image = Dusan_Hanak_1972.jpg | ||
| − | |imagesize = | + | |imagesize = 338px |
|caption = During the shooting of ''A Day of Joy'', 1972. | |caption = During the shooting of ''A Day of Joy'', 1972. | ||
|birth_date = {{birth date|1938|4|27|mf=y}} | |birth_date = {{birth date|1938|4|27|mf=y}} | ||
|birth_place = [[Bratislava]], Czechoslovakia | |birth_place = [[Bratislava]], Czechoslovakia | ||
}} | }} | ||
| − | [[Image:Hanak_Dusan_322_1969.jpg|thumb| | + | [[Image:Hanak_Dusan_322_1969.jpg|thumb|350px|Poster for Hanák's film ''322'', 1969.]] |
| − | Slovak film director and screenwriter | + | '''Dušan Hanák''' (1938) is a Slovak film director and screenwriter. |
| − | Hanák graduated from the | + | {{TOC limit|3}} |
| + | |||
| + | Hanák graduated in directing from the Film and TV School of the Academy of Performing Arts (FAMU) in Prague (Bořivoj Zeman, Elmar Klos, 1960-65). He began with a series of shorts at the Koliba film studios in Bratislava. Several of them received awards, and so did his first feature film 322 (the code for cancer in medical records of diseases, 1969). | ||
Hanák followed it with the still admired feature-length documentary ''Pictures of the Old World'' [Obrazy starého sveta] (1972), partly a meditation on what lies hidden beneath the concept of "an authentic life", a theme already addressed in ''322''. Although Hanák was treated with suspicion by the more repressive communist authorities that took over after the Warsaw Pact invasion of Czechoslovakia, he found an early refuge in a topic sufficiently removed from big politics to survive on the margins of official production and yet, executed with a finesse that gave it a wide international appeal. In the most extraordinary section, an old man talks with great fascination and lucidity about space travel, recalling how two astronauts walked on the moon and collected rocks while a third circled in their spaceship. Tacked to the wall of his crumbling shack is a small photograph of men walking on the moon. It is a beautiful, elegiac work whose images could apply to Appalachia or any other poor region. Good reviews or not, ''Pictures of the Old World'' was ordered shelved after the briefest of theatrical runs. Nevertheless, despite the authorities' surly take on Hanák's films, his next venture, ''Rosy Dreams'', turned out to be another original work. His film ''I Love, You Love'' won the Silver Bear for Best Director at the 39th Berlin International Film Festival. | Hanák followed it with the still admired feature-length documentary ''Pictures of the Old World'' [Obrazy starého sveta] (1972), partly a meditation on what lies hidden beneath the concept of "an authentic life", a theme already addressed in ''322''. Although Hanák was treated with suspicion by the more repressive communist authorities that took over after the Warsaw Pact invasion of Czechoslovakia, he found an early refuge in a topic sufficiently removed from big politics to survive on the margins of official production and yet, executed with a finesse that gave it a wide international appeal. In the most extraordinary section, an old man talks with great fascination and lucidity about space travel, recalling how two astronauts walked on the moon and collected rocks while a third circled in their spaceship. Tacked to the wall of his crumbling shack is a small photograph of men walking on the moon. It is a beautiful, elegiac work whose images could apply to Appalachia or any other poor region. Good reviews or not, ''Pictures of the Old World'' was ordered shelved after the briefest of theatrical runs. Nevertheless, despite the authorities' surly take on Hanák's films, his next venture, ''Rosy Dreams'', turned out to be another original work. His film ''I Love, You Love'' won the Silver Bear for Best Director at the 39th Berlin International Film Festival. | ||
| + | |||
| + | Since 1992 he's been teaching at the Faculty of Film and Television of [[VŠMU]] in Bratislava, since 1998 as Professor. Hanák served as president of Slovak Film and Television Academy (1996-98). | ||
==Works== | ==Works== | ||
===Deň radosti (A Day of Joy)=== | ===Deň radosti (A Day of Joy)=== | ||
<center>{{#widget:Html5media|url=http://monoskop.org/media/film/Hanak_Dusan_1972_Den_radosti_A_Day_of_Joy.webm|width=640|height=480|poster=http://monoskop.org/images/5/5f/Hanak_Dusan_1972_Den_radosti_A_Day_of_Joy.jpg}} <br> | <center>{{#widget:Html5media|url=http://monoskop.org/media/film/Hanak_Dusan_1972_Den_radosti_A_Day_of_Joy.webm|width=640|height=480|poster=http://monoskop.org/images/5/5f/Hanak_Dusan_1972_Den_radosti_A_Day_of_Joy.jpg}} <br> | ||
| − | + | 22 min, 1972. [http://monoskop.org/media/film/Hanak_Dusan_1972_Den_radosti_A_Day_of_Joy.webm Download (WEBM)]<br> | |
</center> | </center> | ||
| − | "This film is a playful depiction of the festivities around the performance ''If All Trains of the World'' by [[Alex Mlynárčik]] on June 12, 1971. ''Deň radosti'' shows Hanák using the 'inter-genre' style of documentary which made his feature film ''Obrazy stareho sveta'' (1971) a masterpiece. Still photography, live action, interviews, old etchings and archive footage of old train journeys are skilfully blended to create a sympathetic and humorous portrait of the romance of an old steam train and the joy of artists and the general public in participating in this children's game for adults. Once again, the avant-garde is imaginatively used to eulogise over traditional values and the past. ''Deň radosti'' is important not just for the considerable pleasure it brings; it is the first of a series of films in which artists use film to document | + | ; Andrew J Horton about the film |
| + | "This film is a playful depiction of the festivities around the performance ''If All Trains of the World'' by [[Alex Mlynárčik]] on June 12, 1971. ''Deň radosti'' shows Hanák using the 'inter-genre' style of documentary which made his feature film ''Obrazy stareho sveta'' (1971) a masterpiece. Still photography, live action, interviews, old etchings and archive footage of old train journeys are skilfully blended to create a sympathetic and humorous portrait of the romance of an old steam train and the joy of artists and the general public in participating in this children's game for adults. Once again, the avant-garde is imaginatively used to eulogise over traditional values and the past. ''Deň radosti'' is important not just for the considerable pleasure it brings; it is the first of a series of films in which artists use film to document happenings." [http://www.ce-review.org/kinoeye/kinoeye3old.html (source)] | ||
| + | |||
| + | ; Ján Adamove o ''Dni radosti'' | ||
| + | "Film ''Deň radosti'' je hravou oslavou hry. Akcia výtvarníkov s názvom ''Deň radostí, keby všetky vlaky sveta...'', ktorú usporiadal [[Alex Mlynárčik]], sa v Hanákových 'súvislostiach' premenila na film radosti. Režisér nekládol dôraz na koncept akcie, dôležitejším sa stal jej okamih. Úsmevy jednotlivých zúčastnených, úsmevy poslednýkrát idúceho Gondkuláku [slúžil na prepravu dreva do Ošadnice, úzkokoľajová trať spájala Novú Bystricu s dedinkou Zakamenné na severe Oravy], úsmevy dávno zašlých pravidiel. Metódou ironického kontrapunktu sú vrstvené a zoraďované udalosti prítomné i zabudnuté, súvisiace i vykonštruované, dôležitý je úsmev. [Film začína zábermi na parný rušeň – ''Janko, povedz niečo, Janko'', odpoveď – dojčenské bľabotanie, vystrieda šepkajúci hlas ''Pokyny a predpisy, každý sa musí predpisy naučiť a ovládať ich v praxi... Každá koľaj je pojazdná, kým sa neprejaví ako nepojazdná'' - rušňovodič si oblieka dobovú uniformu. Začínajú úvodné titulky. Statické zábery účastníkov akcie, pôvabné ženy v kostýmoch (archívne materiály) za zvukov šepkania a kravského mučania... Titulky ''CARMEN, STRETLI SA, ABY OSLÁVILI TENTO VLAK, NÁMET, SCENÁR, RÉŽIA: Dušan Hanák...''] | ||
| + | |||
| + | Hanák mieša zdanlivo nezmiešateľné. Hrá sa aj s divákom. Ten nevie (nemá vedieť?), nechápe karneval intelektuálov v divokých kostýmoch s prostými dedinčanmi v krojoch. [Jeden z nich hovorí: ''Pred niekoľkými rokmi jedného nechali pri stroji, aby ho vykúril,'' strih, v obraze sliepky a nejaký hlas ''Nevideli ste Joža?'' a dedinčan pokračuje ''no a on sa tomu nerozumel, nemal skúšok... rušeň sa dal do pohybu a on musel drevo podkladať, aby ostal stáť.'' Nasleduje záber na archívnu fotografiu ľudí v nemocnici s obviazanými hlavami – za rinčania zvuku odkazujúceho na nehodu. Množstvo fotografických záberov zachytávajúcich rozjarené tváre zabávajúcich sa zúčastnených. A šepkajúci hlas ďalej číta pravidlá: ''Krátkozraké, farboslepé a nahluchlé osoby sú nežiadúce. Vlakvedúci, dozorcovia a strážcovia trate musia byť opatrení správne chodiacimi hodinkami...'' Záber na archívnu kresbu so zástupom rovnako pochodujúcich postáv v uniformách, ktoré majú namiesto hláv hodiny. Zvuk naťahovania hodiniek. Až teraz je nám odhalené, že zástup mužov je dobovou reklamou na hodinky.] | ||
| + | |||
| + | Titulky ''ODKIAĽ? KAM? A PREČO?'' sa nepýtajú len na zmysel akcie. Hanák ich kladie ako základné filozofické otázky, pýta sa na smerovanie človeka, konkrétnejšie azda spoločnosti. Po titulkoch nasledujú zábery na koľajnice / trávu / dieťa s cumľom utekajúce trávou / policajta ukazujúceho smer na rušnej križovatke. Ženy na prechode pre chodcov majú v rukách plné tašky. Cvendžanie fliaš definuje nielen upachtenú gazdinku, zvuk odkazuje na mašinériu-spoločnosť, na ubíjajúci systém – definuje dni neradosti. | ||
| + | |||
| + | Krava na koľajniciach, ktorá sa objaví v ďalšom zábere, má na krku ceduľu ''CHRISTIAN TOBAS'' a nezainteresovaný divák netuší, že krava je happenningom popredného výtvarníka [[Christian Tobas|Christiana Tobasa]]. | ||
| + | |||
| + | Šepkajúci hlas hovorí o spoločenských pravidlách: kedy si možno nechať na hlave klobúk, o čom smie a nesmie dáma hovoriť pri nadväzovaní známosti. Fotografické zábery radosťou opojených účastníkov sa textu vysmievajú. Hanák prechádza do rozprávania o všeobecnej túžbe človeka byť nikým a ničím nezväzovaný – veľké písmená international idú vo veľkom detaile zľava do prava, 'dole hlavou' [Ďalšie obrazy: fotozábery z akcie / letiace vtáky / lietadlo / človek vyskakujúci z vlaku (foto z akcie) / archívne zábery prvých pokusov človeka vzlietnuť, zvuk Beethovenovej ''Ódy na radosť'' / Tlieskajúci ľudia, archívne zábery..] | ||
| + | |||
| + | Vo filme padajú anketové otázky: ''Prečo máme radi staré veci? Čo je to hra?'' Po zábere na | ||
| + | pijúceho muža sa objaví dobový agitačný plagát Neopíjaj sa, atď., atď. ''Deň radosti'' končí | ||
| + | ohňostrojom, o ktorom divák sotva tuší, že ho má vnímať ako akciu výtvarníka [[Lev Nusberg|Leva Nusberga]]. | ||
| + | |||
| + | Bohato zastúpená reč štylizovaných formotvorných prostriedkov tohto filmu sa dá zhrnúť pojmami koláž a asambláž. Najvýraznejším štylizačným prostriedkom je strihová skladba, ktorá dôvtipne pracuje s kontrastom. | ||
| + | |||
| + | V Hanákovej poetike sú badateľné dve línie: | ||
| − | "V histórii KOLŽ bolov veľa dobrých lokomotív statočne si plniacich svoju tažkú úlohu pri každodennom zvážaní dreva, no asi najznámejšou bola práve ČKD D760/90 1441/1928 prezývaná 'GONTKULÁK'. Na KOLŽ prišla v roku 1951 a vzorne slúžila až do roku 1972, kedy sa ako posledná podieľala na najsmutnejšej časti jej života - likvidácii trate. Grafická úprava prezentovanej lokomotívy je spojená s akciou umelcov pod názvom ''Deň radosti'' konanej dňa 12. júna 1971, ktorú pripravil Alex Mlynarčík pri príležitosti ukončenia železničky. Základnou ideou ''Dňa radosti'' bola pocta vláčiku a jeho životná derniéra veselou a hravou formou, ktorá však v minulosti prináležala skôr slávnostnému otvoreniu železníc a tratí. Spolupodieľali sa na nej mnohí umelci nielen z Československa, ale aj zo zahraničia. Veľkolepá akcia bola podporovaná okrem umelcov aj širokou verejnosťou. Dokumentárny film z nej vytvoril režisér Dušan Hanák. Autorom výtvarnej úpravy Gontkuláka je [[Milan Dobeš]]... | + | Prvá je hravoironizujúca, založená na kontraste, ktorý diváka prekvapuje, či doslova |
| − | Na záver príbehu Gontkuláka však nasleduje dobrá '''správa'''! V rokoch 2009-2011 prebehla sponzorská generálna oprava lokomotívy vo firme Olpas Moravia a znovuzrodeného Gontkuláka dňa 5. júna 2011 slávnostne uviedlo Kysucké múzeum spolu s Oravským múzeom na Tanečníku do prevádzky, kde si ho môžte prísť všetci aj naživo pozrieť a previezť sa s ním zatiaľ na úseku Tanečník - Sedlo Beskyd." [http://lesnezeleznice.sk/ (zdroj)] | + | šokuje (''Prišiel k nám Old Shaterhand, Deň radosti, Papierové hlavy''). Kontrast sa vytvára |
| + | strihom na úrovni filmového obrazu, a osobitne v obrazovozvukovej vrstve. Niekedy je kontrast dosahovaný dokonca v rámci záberu iba využitím filmového triku. Napríklad colník, | ||
| + | ktorý opakovane otvára a zatvára hraničnú závoru. Uniforma predstaviteľa zákona tu | ||
| + | kontrastuje s groteskným pohybom. | ||
| + | |||
| + | Druhou líniou sú meditatívne ladené filmové úvahy, kde kontrast nezohráva dôležitú | ||
| + | úlohu. Pre tieto diela je príznačná obrazovohudobná spätosť, ústiaca do harmonického výrazu. Hudba sa snaží zvýrazniť a emocionálne podchytiť plynulý tok obrazov (''Výzva do | ||
| + | ticha, Zádumčivosť, Variácie kľudu''), alebo naopak, obraz sa snaží priblížiť hudobnému výrazu | ||
| + | (''Metamorfózy, Impresia, Sonata'')."[[Media:Adamove_Jan_Experiment_a_stylizacia_reality_v_audiovizualnej_kulture_na_Slovensku.pdf|(zdroj)]] | ||
| + | |||
| + | ; Osud lokomotívy | ||
| + | "V histórii KOLŽ bolov veľa dobrých lokomotív statočne si plniacich svoju tažkú úlohu pri každodennom zvážaní dreva, no asi najznámejšou bola práve ČKD D760/90 1441/1928 prezývaná 'GONTKULÁK'. Na KOLŽ prišla v roku 1951 a vzorne slúžila až do roku 1972, kedy sa ako posledná podieľala na najsmutnejšej časti jej života - likvidácii trate. Grafická úprava prezentovanej lokomotívy je spojená s akciou umelcov pod názvom ''Deň radosti'' konanej dňa 12. júna 1971, ktorú pripravil Alex Mlynarčík pri príležitosti ukončenia železničky. Základnou ideou ''Dňa radosti'' bola pocta vláčiku a jeho životná derniéra veselou a hravou formou, ktorá však v minulosti prináležala skôr slávnostnému otvoreniu železníc a tratí. Spolupodieľali sa na nej mnohí umelci nielen z Československa, ale aj zo zahraničia. Veľkolepá akcia bola podporovaná okrem umelcov aj širokou verejnosťou. Dokumentárny film z nej vytvoril režisér Dušan Hanák. Autorom výtvarnej úpravy Gontkuláka je [[Milan Dobeš]]... Na záver príbehu Gontkuláka však nasleduje dobrá '''správa'''! V rokoch 2009-2011 prebehla sponzorská generálna oprava lokomotívy vo firme Olpas Moravia a znovuzrodeného Gontkuláka dňa 5. júna 2011 slávnostne uviedlo Kysucké múzeum spolu s Oravským múzeom na Tanečníku do prevádzky, kde si ho môžte prísť všetci aj naživo pozrieť a previezť sa s ním zatiaľ na úseku Tanečník - Sedlo Beskyd." [http://lesnezeleznice.sk/ (zdroj)] | ||
==Filmography== | ==Filmography== | ||
| − | ; | + | ; Documentary films |
* ''Zádumčivosť'' (1963) | * ''Zádumčivosť'' (1963) | ||
* ''Variáce kľudu'' (1966) | * ''Variáce kľudu'' (1966) | ||
| Line 43: | Line 78: | ||
* ''Súkromné životy'' [Private Lives] (1990) | * ''Súkromné životy'' [Private Lives] (1990) | ||
* ''Papierové hlavy'' [Paper Heads] (1995) | * ''Papierové hlavy'' [Paper Heads] (1995) | ||
| + | |||
| + | ==Publications== | ||
| + | ; Books | ||
| + | * ''Slepec a nahá slečna'', 1999. Collection of poems and photographs. | ||
| + | * ''3 scenáře: 322, Obrazy starého světa, Růžové sny'', 2005, 228 pp. | ||
| + | * ''Záznamy a odkazy / Reports and Messages'', Petrus, 2006, 175 pp. Photo book. | ||
| + | |||
| + | ==Literature== | ||
| + | * Václav Macek, ''Dušan Hanák'', Prague: Český filmový ústav, 1991, 32 pp. ISBN 807004070X (Czech) | ||
| + | * Václav Macek, ''Dušan Hanák'', Nadácia Fotofo, 1996, 191 pp. | ||
| + | * Zuzana Habšudová and Beata Balogová, [http://spectator.sme.sk/articles/view/15119 "Dušan Hanák: Directing films is a risky job"], ''The Slovak Spectator'', 16 Feb 2004. Interview. | ||
| + | * [[Ján Adamove]], "Hodiny bez ručičiek", in ''[[Media:Adamove_Jan_Experiment_a_stylizacia_reality_v_audiovizualnej_kulture_na_Slovensku.pdf|Experiment a štylizácia reality v audiovizuálnej kultúre na Slovensku]]'', pp 16-20. | ||
==See also== | ==See also== | ||
* [[Slovakia#Experimental film]] | * [[Slovakia#Experimental film]] | ||
| − | == | + | ==Links== |
* [http://www.inyfilm.sk/zhistorie/hanak/hanak.php Hanák at InyFilm.sk] | * [http://www.inyfilm.sk/zhistorie/hanak/hanak.php Hanák at InyFilm.sk] | ||
| + | * [http://www.zlatasedesata.cz/profil/dusan-hanak/ Hanák's profile at ZlataSedesata.cz] (Czech) | ||
* [http://en.wikipedia.org/wiki/Du%C5%A1an_Han%C3%A1k Hanák at Wikipedia] | * [http://en.wikipedia.org/wiki/Du%C5%A1an_Han%C3%A1k Hanák at Wikipedia] | ||
| − | [[ | + | [[Series:Film]] [[Series:Experimental film]] {{DEFAULTSORT:Hanak, Dusan}} |
Latest revision as of 14:13, 3 December 2022
 During the shooting of A Day of Joy, 1972. | |
| Born |
April 27, 1938 Bratislava, Czechoslovakia |
|---|---|
Dušan Hanák (1938) is a Slovak film director and screenwriter.
Hanák graduated in directing from the Film and TV School of the Academy of Performing Arts (FAMU) in Prague (Bořivoj Zeman, Elmar Klos, 1960-65). He began with a series of shorts at the Koliba film studios in Bratislava. Several of them received awards, and so did his first feature film 322 (the code for cancer in medical records of diseases, 1969).
Hanák followed it with the still admired feature-length documentary Pictures of the Old World [Obrazy starého sveta] (1972), partly a meditation on what lies hidden beneath the concept of "an authentic life", a theme already addressed in 322. Although Hanák was treated with suspicion by the more repressive communist authorities that took over after the Warsaw Pact invasion of Czechoslovakia, he found an early refuge in a topic sufficiently removed from big politics to survive on the margins of official production and yet, executed with a finesse that gave it a wide international appeal. In the most extraordinary section, an old man talks with great fascination and lucidity about space travel, recalling how two astronauts walked on the moon and collected rocks while a third circled in their spaceship. Tacked to the wall of his crumbling shack is a small photograph of men walking on the moon. It is a beautiful, elegiac work whose images could apply to Appalachia or any other poor region. Good reviews or not, Pictures of the Old World was ordered shelved after the briefest of theatrical runs. Nevertheless, despite the authorities' surly take on Hanák's films, his next venture, Rosy Dreams, turned out to be another original work. His film I Love, You Love won the Silver Bear for Best Director at the 39th Berlin International Film Festival.
Since 1992 he's been teaching at the Faculty of Film and Television of VŠMU in Bratislava, since 1998 as Professor. Hanák served as president of Slovak Film and Television Academy (1996-98).
Works[edit]
Deň radosti (A Day of Joy)[edit]
22 min, 1972. Download (WEBM)
- Andrew J Horton about the film
"This film is a playful depiction of the festivities around the performance If All Trains of the World by Alex Mlynárčik on June 12, 1971. Deň radosti shows Hanák using the 'inter-genre' style of documentary which made his feature film Obrazy stareho sveta (1971) a masterpiece. Still photography, live action, interviews, old etchings and archive footage of old train journeys are skilfully blended to create a sympathetic and humorous portrait of the romance of an old steam train and the joy of artists and the general public in participating in this children's game for adults. Once again, the avant-garde is imaginatively used to eulogise over traditional values and the past. Deň radosti is important not just for the considerable pleasure it brings; it is the first of a series of films in which artists use film to document happenings." (source)
- Ján Adamove o Dni radosti
"Film Deň radosti je hravou oslavou hry. Akcia výtvarníkov s názvom Deň radostí, keby všetky vlaky sveta..., ktorú usporiadal Alex Mlynárčik, sa v Hanákových 'súvislostiach' premenila na film radosti. Režisér nekládol dôraz na koncept akcie, dôležitejším sa stal jej okamih. Úsmevy jednotlivých zúčastnených, úsmevy poslednýkrát idúceho Gondkuláku [slúžil na prepravu dreva do Ošadnice, úzkokoľajová trať spájala Novú Bystricu s dedinkou Zakamenné na severe Oravy], úsmevy dávno zašlých pravidiel. Metódou ironického kontrapunktu sú vrstvené a zoraďované udalosti prítomné i zabudnuté, súvisiace i vykonštruované, dôležitý je úsmev. [Film začína zábermi na parný rušeň – Janko, povedz niečo, Janko, odpoveď – dojčenské bľabotanie, vystrieda šepkajúci hlas Pokyny a predpisy, každý sa musí predpisy naučiť a ovládať ich v praxi... Každá koľaj je pojazdná, kým sa neprejaví ako nepojazdná - rušňovodič si oblieka dobovú uniformu. Začínajú úvodné titulky. Statické zábery účastníkov akcie, pôvabné ženy v kostýmoch (archívne materiály) za zvukov šepkania a kravského mučania... Titulky CARMEN, STRETLI SA, ABY OSLÁVILI TENTO VLAK, NÁMET, SCENÁR, RÉŽIA: Dušan Hanák...]
Hanák mieša zdanlivo nezmiešateľné. Hrá sa aj s divákom. Ten nevie (nemá vedieť?), nechápe karneval intelektuálov v divokých kostýmoch s prostými dedinčanmi v krojoch. [Jeden z nich hovorí: Pred niekoľkými rokmi jedného nechali pri stroji, aby ho vykúril, strih, v obraze sliepky a nejaký hlas Nevideli ste Joža? a dedinčan pokračuje no a on sa tomu nerozumel, nemal skúšok... rušeň sa dal do pohybu a on musel drevo podkladať, aby ostal stáť. Nasleduje záber na archívnu fotografiu ľudí v nemocnici s obviazanými hlavami – za rinčania zvuku odkazujúceho na nehodu. Množstvo fotografických záberov zachytávajúcich rozjarené tváre zabávajúcich sa zúčastnených. A šepkajúci hlas ďalej číta pravidlá: Krátkozraké, farboslepé a nahluchlé osoby sú nežiadúce. Vlakvedúci, dozorcovia a strážcovia trate musia byť opatrení správne chodiacimi hodinkami... Záber na archívnu kresbu so zástupom rovnako pochodujúcich postáv v uniformách, ktoré majú namiesto hláv hodiny. Zvuk naťahovania hodiniek. Až teraz je nám odhalené, že zástup mužov je dobovou reklamou na hodinky.]
Titulky ODKIAĽ? KAM? A PREČO? sa nepýtajú len na zmysel akcie. Hanák ich kladie ako základné filozofické otázky, pýta sa na smerovanie človeka, konkrétnejšie azda spoločnosti. Po titulkoch nasledujú zábery na koľajnice / trávu / dieťa s cumľom utekajúce trávou / policajta ukazujúceho smer na rušnej križovatke. Ženy na prechode pre chodcov majú v rukách plné tašky. Cvendžanie fliaš definuje nielen upachtenú gazdinku, zvuk odkazuje na mašinériu-spoločnosť, na ubíjajúci systém – definuje dni neradosti.
Krava na koľajniciach, ktorá sa objaví v ďalšom zábere, má na krku ceduľu CHRISTIAN TOBAS a nezainteresovaný divák netuší, že krava je happenningom popredného výtvarníka Christiana Tobasa.
Šepkajúci hlas hovorí o spoločenských pravidlách: kedy si možno nechať na hlave klobúk, o čom smie a nesmie dáma hovoriť pri nadväzovaní známosti. Fotografické zábery radosťou opojených účastníkov sa textu vysmievajú. Hanák prechádza do rozprávania o všeobecnej túžbe človeka byť nikým a ničím nezväzovaný – veľké písmená international idú vo veľkom detaile zľava do prava, 'dole hlavou' [Ďalšie obrazy: fotozábery z akcie / letiace vtáky / lietadlo / človek vyskakujúci z vlaku (foto z akcie) / archívne zábery prvých pokusov človeka vzlietnuť, zvuk Beethovenovej Ódy na radosť / Tlieskajúci ľudia, archívne zábery..]
Vo filme padajú anketové otázky: Prečo máme radi staré veci? Čo je to hra? Po zábere na pijúceho muža sa objaví dobový agitačný plagát Neopíjaj sa, atď., atď. Deň radosti končí ohňostrojom, o ktorom divák sotva tuší, že ho má vnímať ako akciu výtvarníka Leva Nusberga.
Bohato zastúpená reč štylizovaných formotvorných prostriedkov tohto filmu sa dá zhrnúť pojmami koláž a asambláž. Najvýraznejším štylizačným prostriedkom je strihová skladba, ktorá dôvtipne pracuje s kontrastom.
V Hanákovej poetike sú badateľné dve línie:
Prvá je hravoironizujúca, založená na kontraste, ktorý diváka prekvapuje, či doslova šokuje (Prišiel k nám Old Shaterhand, Deň radosti, Papierové hlavy). Kontrast sa vytvára strihom na úrovni filmového obrazu, a osobitne v obrazovozvukovej vrstve. Niekedy je kontrast dosahovaný dokonca v rámci záberu iba využitím filmového triku. Napríklad colník, ktorý opakovane otvára a zatvára hraničnú závoru. Uniforma predstaviteľa zákona tu kontrastuje s groteskným pohybom.
Druhou líniou sú meditatívne ladené filmové úvahy, kde kontrast nezohráva dôležitú úlohu. Pre tieto diela je príznačná obrazovohudobná spätosť, ústiaca do harmonického výrazu. Hudba sa snaží zvýrazniť a emocionálne podchytiť plynulý tok obrazov (Výzva do ticha, Zádumčivosť, Variácie kľudu), alebo naopak, obraz sa snaží priblížiť hudobnému výrazu (Metamorfózy, Impresia, Sonata)."(zdroj)
- Osud lokomotívy
"V histórii KOLŽ bolov veľa dobrých lokomotív statočne si plniacich svoju tažkú úlohu pri každodennom zvážaní dreva, no asi najznámejšou bola práve ČKD D760/90 1441/1928 prezývaná 'GONTKULÁK'. Na KOLŽ prišla v roku 1951 a vzorne slúžila až do roku 1972, kedy sa ako posledná podieľala na najsmutnejšej časti jej života - likvidácii trate. Grafická úprava prezentovanej lokomotívy je spojená s akciou umelcov pod názvom Deň radosti konanej dňa 12. júna 1971, ktorú pripravil Alex Mlynarčík pri príležitosti ukončenia železničky. Základnou ideou Dňa radosti bola pocta vláčiku a jeho životná derniéra veselou a hravou formou, ktorá však v minulosti prináležala skôr slávnostnému otvoreniu železníc a tratí. Spolupodieľali sa na nej mnohí umelci nielen z Československa, ale aj zo zahraničia. Veľkolepá akcia bola podporovaná okrem umelcov aj širokou verejnosťou. Dokumentárny film z nej vytvoril režisér Dušan Hanák. Autorom výtvarnej úpravy Gontkuláka je Milan Dobeš... Na záver príbehu Gontkuláka však nasleduje dobrá správa! V rokoch 2009-2011 prebehla sponzorská generálna oprava lokomotívy vo firme Olpas Moravia a znovuzrodeného Gontkuláka dňa 5. júna 2011 slávnostne uviedlo Kysucké múzeum spolu s Oravským múzeom na Tanečníku do prevádzky, kde si ho môžte prísť všetci aj naživo pozrieť a previezť sa s ním zatiaľ na úseku Tanečník - Sedlo Beskyd." (zdroj)
Filmography[edit]
- Documentary films
- Zádumčivosť (1963)
- Variáce kľudu (1966)
- Metamorfózy (1965)
- Impresia (1966)
- Sonáta, alebo Hľadanie šťastného čísla (1966)
- Výzva do ticha (1966)
- Prišiel k nám Old Shatterhand (1966)
- Zanechať stopu (1970)
- Deň radosti [A Day of Joy] (1972)
- Feature films
- 322 (1969)
- Obrazy starého sveta [Pictures of the Old World] (1972, publicly shown in 1988 for the first time)
- Ružové sny [Rosy Dreams] (1976)
- Ja milujem, ty miluješ [I Love, You Love] (1980, publicly shown in 1988 for the first time)
- Tichá radosť [Silent Joy] (1985)
- Súkromné životy [Private Lives] (1990)
- Papierové hlavy [Paper Heads] (1995)
Publications[edit]
- Books
- Slepec a nahá slečna, 1999. Collection of poems and photographs.
- 3 scenáře: 322, Obrazy starého světa, Růžové sny, 2005, 228 pp.
- Záznamy a odkazy / Reports and Messages, Petrus, 2006, 175 pp. Photo book.
Literature[edit]
- Václav Macek, Dušan Hanák, Prague: Český filmový ústav, 1991, 32 pp. ISBN 807004070X (Czech)
- Václav Macek, Dušan Hanák, Nadácia Fotofo, 1996, 191 pp.
- Zuzana Habšudová and Beata Balogová, "Dušan Hanák: Directing films is a risky job", The Slovak Spectator, 16 Feb 2004. Interview.
- Ján Adamove, "Hodiny bez ručičiek", in Experiment a štylizácia reality v audiovizuálnej kultúre na Slovensku, pp 16-20.
