Martin Šperka

From Monoskop
Jump to navigation Jump to search

Born 1945 in Banská Bystrica. Teacher and researcher in the fields of computer graphics, multimedia and human-computer interface. Studied technical cybernetics at the ČVUT in Prague. In 1970 he worked as a computer technician at the Datasystem Bratislava, in 1971-73 as a researcher at the Tesla Nižná in VVL Žilina, where VÚVT was founded. In 1973-1991 he was a scientific researcher at the Institute of Technical Cybernetics of the Slovak Academy of Sciences (SAV). Since 1991 an assistant at the Academy of Fine Arts in Bratislava, in 1992 co-founded and headed its Department of Visual Media. 1996-2008 he was an associate professor at the Faculty of informatics and information technology of the Slovak University of Technology in Bratislava. Since 2008 he is a dean of the Faculty of Informatics at the Bratislava School of Law.

Co-organised Computer Graphics conferences in 1983, 1986, 1989, 1993-1996 in Bratislava, Smolenice and Budmerice. In 1993-1998 co-organised New Media in Art Workshops in Topoľčianky Castle. Organised international seminars on Multimedia and Virtual Reality 1995 and 1996. Curated annual Computer Graphics and Electronic Mail Art exhibition from 1994 to 1998. Was a member of a program board of the annual Spring Conference on Computer Graphics in Budmerice Castle since 2001.

Along with Zuzana Bartková co-curated the retrospective and international exhibition of Computer Graphics in Fine Arts in Banská Bystrica (1992), Bratislava, Trnava, Benešov (Czech Republic). Among others also the Hungarian artist Vera Molnar participated.

Interview (selection)[edit]

Študoval som v Prahe na ČVUT. Tam som prežil strahovské udalosti, ktoré boli predohrou pražskej jari 1968, stal som sa náhodou svedkom odvozu popáleného Jana Palacha z Václavského námestia do nemocnice na Vinohradoch a tam som sa zoznámil aj s mojou manželkou Juditou Csáderovou, profesionálnou fotografkou, absolventkou FAMU. Stretol som sa aj s profesorom Jánom Šmokom, veľmi zaujímavým pánom. Neskôr som čítal jeho skriptá, ktoré boli veľmi teoretické, odborné. Zoznámil som sa aj s Jurajom Liptákom, ktorý žije v Nemecku a venuje sa filmu. S Juditou sme spolu robili a vystavovali počítačom manipulované fotografie. [..]

Štúdiá som končil v roku 1970, v čase normalizačných previerok, a všade bol stop stav nástupu do zamestnania. Mal som možnosť nastúpiť v bystrickej Tesle, dokonca ma mohli vyslať aj do Anglicka, ľutujem, že som to nevyužil, lebo som dosť dobre vedel po anglicky. Chcel som však robiť niečo zaujímavejšie, tak som sa hlásil na SAV, do Ústavu technickej kybernetiky, ale tiež nemali voľné miesto, tak som išiel do Tesly Nižná, ktorá mala vývojové laboratóriá v Žiline, z nich sa neskôr vyvinul Výskumný ústav výpočtovej techniky. Bol som tak pri zrode tohto ústavu. V tom čase sa na pôde SAV vyvíjal prvý slovenský počítač RPP 16, VÚVT sa založilo vlastne kvôli nemu. Pracoval som na ÚTK SAV, ale platila ma Tesla. Moja prvá pracovná náplň znela výskum hardvéru počítačov štvrtej generácie, prvý na Slovensku spolu s Jozefom Mikloškom, ktorý mal bádať v oblasti softvéru týchto počítačov. J. Mikloško je v súčasnosti viac známy ako ponovembrový politik, spisovateľ a vydavateľ. Mojím kolegom bol aj iný politik a disident, Ján Langoš, s ktorým som sa poznal ešte z priemyslovky. S ním som pracoval na návrhu tzv. ekvivalentov amerických integrovaných obvodov (dokonca som ho zaúčal, keď nastúpil na ústav, lebo ja som absolvoval školenie návrhu IO MOS v pražskom VÚST). Tieto elektronické súčiastky sme fotografovali pod mikroskopom a Jano potom rekonštruoval zložité vzory fotolitografických masiek pre Teslu Piešťany, ktorá bola jediným výrobcom jednej dôležitej súčiastky pre počítače v krajinách východného bloku. Raz som vytopil tmavú komoru, lebo som zabudol zastaviť vodu pri praní zväčšenín, a to bol dôvod, aby sme na to prijali profesionála – Jura Liptáka, ktorý bol v tom čase bez práce. Na tomto projekte začal pracovať aj Vlado Hák, ktorý sa neskoršie živil fotografovaním a žurnalizmom. [..]

Počítačová grafika bola začiatkom osemdesiatych rokov v našom umení tabu. Keď sme napríklad v roku 1981 s kolegom Imrom Bertókom urobili na VŠVU neoficiálnu prednášku o počítačovej grafike, ktorú zorganizovali študenti, nezúčastnil sa na nej zo strachu ani jeden pedagóg. Keďže sochár Jozef Jankovič, ktorý bol priekopníkom v tejto oblasti na Slovensku, nemohol tvoriť monumentálne sochy, hľadal nejaký náhradný program a rozhodol sa pre abstraktné architektúry. Boli to konštrukcie, vyžadujúce si mechanické, strojové kreslenie. Oslovil Imra Bertóka, ktorý mu urobil program, pomocou ktorého robil virtuálne abstraktné sochy. Neskôr sme na ústave vyvinuli prvý interaktívny (neinteraktívny už mali vo VÚST Praha) grafický systém v Československu na návrh integrovaných obvodov, tieto sa bez počítačovej grafiky nedali navrhovať. Tento systém sme s Jankovičom využili pri dvoch návrhoch jeho počítačových sôch. Bol to práve Jozef Jankovič, ktorý mi roku 1991 ako rektor ponúkol, aby som vyučoval na Vysokej škole výtvarných umení aplikácie počítačov pri tvorbe a spracovaní obrazu. S kolegom Jurajom Némethom sme začali učiť Corel Draw a neskôr Photoshop. Ja som sa potom špecializoval na 3D grafiku, modelovanie, zobrazovanie a animáciu. Prednášal som študentom priemyselného dizajnu, architektúry, keramikárom a dokonca aj šperkárom a módnym návrhárkam. [1]

Publications[edit]

Interviews[edit]

  • Marián Pauer, "Existuje len jedna fotografia. S docentom Martinom Šperkom o prvej digitálnej kamere a fotografii", Digi Revue, Dec 2008. [3] (Slovak)

Links[edit]